Quotessence
Home / Quotes / Quote by Mark D. White

Quote by Mark D. White

“Jak pisze Nietzsche w Philosophy and Truth: "Czym zatem jest prawda? Zmienną wiązką metafor, metonimii i antropomorfizacji". Nietzsche twierdzi, iż tak jak chrześcijanie ukształtowali Boga na swój obraz i podobieństwo, a potem zaczęli twierdzić, że było odwrotnie, tak też tworzymy prawdy, a potem udajemy, że istnieją one niezależnie od naszych umysłów i czekają na odkrycie.”

Quote by Mark D. White

Author

Mark D. White

Browse famous quotes and profile details for Mark D. White. more

You May Also Like

“Są ludzie, którzy uważają, że rodzimy się po to żeby cierpieć. Inni sądzą, że naszym celem jest płacenie podatków, a jeszcze inni, że żyjemy po to żeby umrzeć, a później wrócić pod postacią jakiegoś wrednego gryzonia, którego celem też jest umrzeć. Dla odmiany ja uważam, że rodzimy się po to żeby zająć miejsce, w którym będziemy żyć dokładnie tak jak chcemy, wśród ludzi których kochamy. W willi skąpanej w słońcu.”

“In our twenties we have conflicts. We think everything is either-or, black or white: we are caught between them and we lose all our energy in the conflicts. My answer, later on in maturity, was to do them all. Not to exclude any, not to make a choice. I wanted to be everything. And I took everything in, and the more you take in, the more strength you find waiting to accomplish things and to expand your life, instead of the other (which is what we have been taught to do) which is to look for structure and to fear change, above all to fear change. Now I didn't fear change.”

“Boh sa svojím Slovom a svojím umením dotýka všetkého, čo koná, svojím umením všetko riadi a uvádza do bytia. rovnako tak sa má aj umelec svojím umením dotýkať celého svojho diela, svojím umením ho riadiť a uvádzať do bytia... teológovia nám hovoria, že všetko bolo stvorené PER VERBUM, skrze Božské Slovo, ale aj napriek tomu je pravda, že všetko bolo stvorené celou nerozdeliteľnou Trojicou: spôsobom úplne zbaveným sebanajmenšieho zainteresovaného záujmu, ničmenej pre určitý cieľ, pre cieľ, ktorým nebola jednoducho dokonalosť diela, ktoré malo byť dosiahnuté, ale pre cieľ vyššieho rádu než je umenie - pre zdelenie Božej dobroty.”

“každé umelecké dielo zasahuje človeka v jeho vnútre. zasahuje ho hlbšie a záludnejšie než každá rozumová propozícia, nech už ide o presvedčujúci dôkaz alebo o sofizmus. zasahuje totiž človeka dvomi strašlivými zbraňami, intuíciou a krásou - a to v jedinom koreni všetkých jeho energií, rozumu a vôle, predstavivosti, emócií, vášne, inštinktov a temných tendencií. ide o to, ako tvrdil Léon Bloy, netĺcť tichšie než srdce. umenie a poézia prebúdzajú sny človeka a jeho nostalgie, odhaľujú mu niektoré z priepastí, ktoré si v sebe nesie. umelec o tom vie. ako sa k tomu postaví?”

“podobne ako umelec miluje pravdu a svojich ľudských druhov, potom nič z toho, čo by v diele mohlo pravdu znetvoriť alebo poškodiť ľudskú dušu, sa mu nebude páčiť a stratí pre neho potešenie, ktoré prináša krása. úcta k pravde a k ľudskej duši sa stane objektívnou podmienkou či požiadavkom.. takéto prekážky, ak sú to prekážky, nikdy nenútili umelca, aby ohýbal alebo krivil svoje umenie. zaväzujú ho, aby učinil svoje umenie správnejšie a mocnejšie.”