“Peter je zo svojho každodenného života zvyknutý dosť času tráviť sám, a tak mu to vyhovuje. Raz za čas sa skrátka potrebuje zamyslieť a zasnívať. Ak tú možnosť dlhodobo nemá, čo sa mu stane prvý raz práve tu v letnom tábore, začnú sa ho zmocňovať chmúrne myšlienky a úzkosť. Potrebuje samotu, aby unikol osamelosti. Osamelosť totiž nevzniká tým, že by človek nemal okolo seba ľudí, ale tým, že s nimi nemôže zdieľať veci, ktoré ho bavia a ktoré sa mu javia ako dôležité. A naopak, keď on považuje za nezmyselné veci, ktoré pre ostatných hrajú zásadnú úlohu. V takom prípade je potom už lepšia naozajstná, fyzická samota, keď si môže človek tráviť čas celkom po svojom.”
Book:Rukojemník